Kysuce - tradičné i historické, pokojné i pokorné, ale každopádne bohaté na prírodné krásy a atraktivity. Svoje si tu nájde každý, či už hľadá oddych, alebo chce zažiť viac adrenalínu.
Ak premýšľate nad tým, či tento pekný kraj navštíviť, prinášame Vám 15 dôvodov, prečo by ste tak určite urobiť mali.
1. Živčáková
Mariánske pútnické miesto Živčáková sa radí medzi najvýznamnejšie pútnické miesta na Slovensku. Jeho história sa začala v roku 1958, kedy sa na sviatok Najsvätejšej trojice (1. júna) obyčajnému mužovi v hore pri meste Turzovka, na vrchu zvanom Živčák, zjavila Panna Mária. Aj po mnohých desaťročiach toto pútnické miesto, na ktoré vedie niekoľko chodníkov vyšliapaných od pútnikov z celého sveta, nestratilo na svojom tichom a pokojnom pôvabe.
V roku 2015 pribudol ku ústrednej kaplnke Panny Márie Kráľovnej Pokoja z roku 1993 nový kostol – Chrám Panny Márie Matky Cirkvi, postavený z milodarov pútnikov.
Veriaci, ktorí prichádzajú na toto miesto hľadať, prosiť či ďakovať, nachádzajú okrem božského pokoja aj niekoľko upravených prameňov čistej horskej vody, ktorej sa pripisujú liečivé účinky. Na prístupových cestách z Turzovky – Vyšný koniec a z Korne sú postavené krížové cesty, ktoré povzbudzujú pútnikov k modlitbe.
Foto: Stanislav Murgaš
2. Korniansky ropný prameň
Okrem kamenných gúľ v Megoňkách a Klokočove majú Kysuce ešte jednu geologickú raritu. Na východnom okraji v blízkosti osady Muchovci v obci Korňa sa nachádza ojedinelý európsky unikát - prirodzený povrchový výver ľahkej ropy s občasnými výronmi samozapaľujúceho sa metánu. Výver, ktorý dokumentujte roponosnosť flyšových vrstiev, obsahuje vysoké percentá olejov. Ropa sa sústreďuje v malom jazierku s priemerom 1,5 - 2 m.
Napriek tomu, že sa jedná o veľmi kvalitnú ropu, vrty v okolí, s ktorými sa začalo už na konci 19. storočia, nepreukázali také množstvo ropy, aby sa vyplatila priemyselná ťažba. V roku 1973 ropný prameň vyhlásili za chránený prírodný výtvor, v roku 1995 prekategorizovali na prírodnú pamiatku.
K prameňu je voľný prístup, cca 150 m od parkoviska pri hlavnej ceste. Súčasťou upraveného priestranstva je krytý altánok.
Foto: Obec Korňa
3. Trojmedzie
Na Slovensku je len niekoľko takých miest, v ktorých sa stretávajú v jednom bode hranice troch krajín. Jedným z nich je aj kysucké Trojmedzie, miesto, nesúce neopakovateľné Genius loci, spájajúce Slovensko s Českou a Poľskou republikou. Tak ako aj celé Kysuce sa Vám jeho atmosféra, špecifická symbolika miesta, ktoré spája ľudí, kultúry, tradície a dedičstvo našich predkov, vryje pod kožu. Trojmedzie je aktérom mnohých cezhraničných podujatí.
Dnes je nad potokom, ktorý spája slovenskú stranu s českou a poľskou postavený nový most. Trojmedzný bod možno vidieť priamo pod mostom, je tvorený menším monolitom, dva zastrešené altánky s ohniskom na českej aj slovenskej časti. Z poľskej strany vedú k Trojmedziu schody a asfaltový bezbariérový chodník pre cyklistov, vozičkárov a kočíkmi.
Foto: Emília Maloušová
4. Historická lesná úvraťová železnica
Technickým unikátom je železnica prekonávajúca veľké prevýšenie na malej vzdialenosti. Tak sa rušeň, ktorý ťahal vozne naložené drevom mohol v minulosti dostať aj na pomerne vysoko položené miesta. Historická lesná úvraťová železnica v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke je národnou kultúrnou pamiatkou.
Železnica vznikla v roku 1926 a pôvodne 110 km dlhá trať slúžila na dopravu dreva. Zanikla v roku 1971 a z celej jej dĺžky sa zachoval 8 km úsek so vzácnym úvraťovým systémom, ktorým sa na svete môžu pochváliť len dve železnice.
V súčasnosti slúži trať s dĺžkou 3,6 km na prevoz návštevníkov cez areál múzea. Jednou z možností je tiež jazda drezinou - ľahkým koľajovým vozidlom s kapacitou 10 cestujúcich. Drezina premáva na trase Stanica Skanzen - Sedlo Beskyd trikrát za deň na objednávku a celá jazda trvá približne 2 hodiny.
Vážení návštevníci, parné lokomotívy počas letnej sezóny 2023 z prevádzkových dôvodov nepremávajú! Počas letnej sezóny pondelok - nedeľa premáva dieselhydraulická lokomotíva Dh120.
Múzeum Kysuckej dediny je otvorené pre verejnosť od 30. apríla do 31. októbra. PROGRAM NA ROK 2023.
Foto: Kysucké múzeum
5. Kamenné gule
Svojim zjavom priťahujú ľudskú zvedavosť a podnecujú fantáziu. Reč je o kamenných guliach, ktorých vznik nie je doposiaľ s určitosťou vysvetlený. Na Kysuciach je v súčasnosti známych 16 lokalít s výskytom minimálne jednej gule. Najznámejšie lokality sú Klokočovské skálie v obci Klokočov a Milošová – Megoňky v Čadci.
Náučný chodník Klokočovské skálie s dĺžkou 850 m dokumentuje všetky prírodné zaujímavosti tejto lokality.
Foto: Emília Maloušová
6. Kysucké rozhľadne
Kysuce sa stali "krajom rozhľadní". Od roku 2005 ich počet každoročne narastá. Rozhliadnite sa z kysuckých rozhľadní, ktoré ponúkajú výhľady do ďalekého okolia:
- Mikovčákova rozhľadňa na Kamenitom (834 m n. m.) – najstaršia, otvorená v roku 2005
- rozhľadňa na Stratenci v obci Makov (1 055 m n. m.), otvorená v roku 2008
- turistická vyhliadka na Veľkej Rači v obci Oščadnica (1 236 m n. m.)
- rozhľadňa na Marťakovskom kopci nad osadou Petránky na Zákopčí (854 m n. m.) – otvorená na jeseň 2011
- rozhľadňa na Bobovci v obci Stará Bystrica (723 m n. m.), otvorená v auguste 2011
- rozhľadňa na vrchu Tábor nad Kysuckým Novým Mestom (697 m n. m.) – z roku 2015
- nové rozhľadne v Oščadnici - pod Kalinovým vrchom - z roku 2021 a na Dedovke (974 m n. m.) - z roku 2019
- rozhľadňa na Hladkom vrchu nad obcou Zborove nad Bystricou (761 m n. m.), pozorovacia, protipožiarna vyhliadka - z roku 2019
- protipožiarna monitorovacia veža v Harvelke (Nová Bystrica, 723 m n. m.) - z roku 2019 (na vežu je zákaz vstupu)
- rozhľadňa u Jantov v Krásne nad Kysucou (560 m n. m.) z roku 2020
- rozhľadňa v Novej Bystrici na Smrekovke (nad Múzeom kysuckej dediny) - z roku 2022
Foto: Stanislav Murgaš, Rozhľadňa na Marťakovskom vrchu nad osadou Petránky
7. Prameň rieky Kysuca
V pohorí Javorníkov a Turzovskej vrchoviny leží najzápadnejšia kysucká obec - Makov. Vznikla spojením častí siedmich dedín v roku 1895. Obec je hornatá, má výborné podmienky pre turistiku a cestovný ruch. Najvyšším bodom je Veľký Javorník (1070 m n. m.). Práve v Makove, v prírodnej rezervácii Hričovec, pod vrchom Hričovec (1 062 m n. m), pramení rieka Kysuca.
Ktorý je hlavný prameň Kysuce spomedzi troch potôčikov v Makove, sa viedli dlhšie dohady. Ale najvýdatnejší - a teda hlavný - vyviera nad osadou U Jaši. Nadmorská výška prameňa je 915 m.
Čistú vodu z horského pásma Javorníkov, priamo z prameňa Kysuce, môžete ochutnať, ak sa z Makova zo sedla Pindula (Sedlo Lemešná) vydáte náučným chodníkom. Cestá netrvá ani pol hodinky (cca 2 km).
Foto: Emília Maloušová
8. Brest hrabolistý v osade u Papaji v Makove
V osade u Papaji rastie unikátny Brest hrabolistý (Ulmus carpinifolia, Gled), chránený prírodný výtvor zaradený do štátneho zoznamu. Brest je unikátny mohutnosťou, vekom a umiestnením. Jeho obvod kmeňa vo výške 130 m je 625 cm, pri koreňoch 11 metrov, jeho výška dosahuje 30 m a vek je odborníkmi odhadovaný na 400 - 500 rokov. Týmto vekom si zaslúžil titul najstarší brest hrabolistý v strednej Európe.
Zvláštnosťou je aj jeho umiestnenie na Kysuciach. Brest v Makove rastie v nadmorskej výške 720 m n. m., napriek faktu, že oficiálne je rozšírený predovšetkým vo vlhkých európskych nížinách. Brest je nielen symbolom obce, ale aj významným cieľovým bodom návštevníkov regiónu. Prostredie, v ktorom strom vyrastá, je absolútne pôvodné, s typickým vidieckym, kopaničiarskym charakterom.
Foto: Ľubomír Sládek
9. Najväčšie centrum letnej zábavy
Tento prívlastok nepochybne patrí stredisku Snowparadise Veľká Rača Oščadnica, ktoré v letnej sezóne disponuje viacerými atrakciami pre malých aj veľkých návštevníkov. Lanovou dráhou sa môžete vyviezť na vrchol Dedovky, na ktorom sa atrakcie sústreďujú. Podľa vašich preferencií a záujmov detí si môžete vybrať zjazd na kolobežkách, trampolíny, detský lanový park, jazdu na bobovej dráhe či historický kolotoč. V bezprostrednej blízkosti je celoročne otvorená novopostavená rozhľadňa. Na vrchol Veľkej Rače - najvyššieho vrcholu regiónu, je to už len "na skok".
Foto: www.snowparadise.sk
10. Mestské kúpalisko v Čadci
Aj na Kysuciach vie byť pekne horúco. Nie je nič lepšie, ako sa schladiť na Mestskom kúpalisku v Čadci. Je jediným v regióne a teší sa čoraz väčšej obľube. Kúpalisko má k dispozícii plaveckú časť i priestor pre detské atrakcie. Voda v bazéne sa ohrieva na cca 28 °C. V areáli sa nachádzajú prvky drobnej športovej infraštruktúry (workoutové ihrisko, pinpongový stôl) a detské ihrisko. V roku 2022 je novinkou Rozprávková lavička.
Rodičia s deťmi isto ocenia aj Detský vodný svet v Krásne nad Kysucou.
Foto: Mesto Čadca
11. Kysucké osady
Život Kysučanov je spätý s pôvodnými osadami, v ktorých sú v regióne stovky. Roztrúsené po odľahlých kopcoch i v blízkosti miest, s pár pôvodnými domčekmi i novopostavenými rekreačnými chalupami. Cesta k nim často vedie dolinami do vyšších polôh a takmer vždy v nich nájdete kaplnku, či aspoň krížik. Nečudo, viera dávala miestnym silu v ťažkých časoch a vďačnosť ich sprevádzala celým životom.
Kysuce sú krajom osád, chotárov, odľahlých končín i nespočetných "koncov sveta".
Foto: Klub turistov Kysúc
12. Rodný dom Jozefa Kronera v Staškove
Rodný dom významného slovenského herca a držiteľa Oscara Jozefa Kronera sa nachádza v blízkosti železničnej stanice v Staškove. Jozef Kroner sa narodil v železničiarskom strážnom domčeku „vochterne" v rodine železničiara 20. marca 1924. Zomrel 12. marca 1998 v Bratislave. Do obce svojho rodiska sa počas celého života často vracal.
V roku 2011 bol jeho rodný dom otvorený ako pamätná izba i pre verejnosť. Nechýba v nej hercovo kreslo, okuliare, rybárske čižmy, šálka či soška Oscara za film Obchod na Korze. Otvorenie, prehliadka a výklad je na tel. číslach: 0944 027 720, 0948 610 807.
Foto: Ivana Sloviaková
13. Slovenský orloj v Starej Bystrici
Najväčšia drevená socha na Slovensku sa nachádza v Starej Bystrici. Má podobu sediacej Sedembolestnej Panny Márie - patrónky Slovenska. Na jeho realizácii sa podieľalo viacero architektov, rezbárov, technikov, stavbárov, kamenárov zo Slovenska a Českej republiky.
Vo výklenkoch orloja je umiestnených šesť bronzových plastík: knieža Pribina, kráľ Svätopluk, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka. Nájdete tam aj sedem sôch slovenských apoštolov - sv. Cyril, sv. Metod, sv. Andrej-Svorad, sv. Beňadik, sv. Gorazd, sv. Bystrík a sv. Vojtech.
Srdcom orloja je tzv. astroláb, teda ciferník s astronomickými údajmi. Ten ukazuje aj polohu mesiaca na oblohe, fázy mesiaca a polohu slnka v znamení zverokruhu. Na vonkajšom okraji je tzv. kalendárna doska, ktorá má 366 dielov a každý deň sa otočí o jeden diel. Významné slovenské sviatky a pamätné dni sú na kalendárnej doske označené červenou hviezdičkou.
Vo vežičke orloja sú umiestnené dva zvony. Jeden zvon odbíja čas, druhý zvon vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov.
14. Bystrická cyklomagistrála
Na zvršku zaniknutej železničky, na trase Krásno nad Kysucou až Nová Bystrice je postavená 20 km dlhá cyklotrasa, ktorá sa v zime strojovo upravuje na bežecké lyžovanie. Výhodou je predovšetkým jej vedenie po vlastnom telese, mimo frekventovaných ciest, nenáročnosť (prevýšenie len 341 m) a prírodný charakter prostredia, cez ktoré cyklotrasa prechádza. Na magistrálu sa napája trasa z Oščadnice, ktorá vedie až do Dunajova.
Foto: Emília Maloušová
15. Kamenné mosty v Krásne nad Kysucou
Kamenný most U Blažkov
V 30. rokoch 19. storočia pôsobili na území dnešného Krásna nad Kysucou talianski stavitelia, o ktorých práci svedčia najmä úchvatné mosty S výstavbou kamenného mosta U Blažkov sa s veľkou pravdepodobnosťou začalo v roku 1831 a dokončený bol približne v roku 1835. V tomto období vznikli tri a boli projektované z rovnakého materiálu. Medzi budovateľmi bol aj Karlo Tajano, ktorý sa v Krásne oženil a usadil.
Most U Blažkov sa nachádza pri vstupe do Krásna nad Kysucou od Kysuckého Nového Mesta.
Železobetónový most cez rieku Bystrica
Most bol postavený v roku 1891 firmou Wayss a jeho dve klenby dosahujú svetlosť až 16,45 m. Na moste je osadená socha Jána Nepomuckého. Železobetónový most v Krásne nad Kysucou je jedným z najväčších dodnes zachovaných železobetónových mostov v strednej Európe pochádzajúcich zo začiatku 90. rokov 19. storočia, z obdobia prvých väčších aplikácií železobetónu v mostnom staviteľstve. 
Textové spracovanie z dostupných internetových zdrojov obcí/miest/pamiatok: Emília Maloušová
Úvodná fotografia: Róbert Gajdica (Klokočov)
